10 mýtov o peniazoch, s ktorými sme vyrástli. A čo na ne hovoria dáta

Mýtus 2: Z malých súm aj tak nič nebude

Modelový príklad, nie predpoveď: 50 eur mesačne počas 30 rokov je na vkladoch 18 000 eur. Pri ilustračných ~7 % ročne a mesačnom pripisovaní z tej istej päťdesiatky vyrastie približne 61 000 eur. Overiť si to môžete sami: FV = 50 × ((1 + 0,07/12)^360 - 1) / (0,07/12) ≈ 60 999. Rozdiel nevytvorila disciplína, ale čas.

Jedna poctivá poznámka: tých ~7 % ročne je čisto ilustračných, hrubý dlhodobý priemer širokých akciových trhov. Minulá výkonnosť nezaručuje budúce výsledky, hodnota investícií môže aj klesať a tento článok nie je finančné poradenstvo.

Mýtus 3: Investovanie je hazard

Hazard je hra, kde v priemere prehrávate. Široký akciový trh je historicky opak: index MSCI World, ktorý sleduje vyše tisíc firiem vo vyspelých krajinách, dosiahol podľa dát MSCI od roku 1970 priemerný výnos okolo 9 percent ročne v dolároch, vrátane všetkých kríz po ceste.

Hazardom sa investovanie stáva vtedy, keď stavíte všetko na jednu akciu, jednu kryptomenu alebo tip od známeho. Mýtus vznikol v deväťdesiatych rokoch, keď „investovanie" u nás často znamenalo pyramídovú hru. Nedôvera bola vtedy zdravá reakcia, len dnes mieri na nesprávny terč.

Mýtus 4: V hotovosti je to najbezpečnejšie

Hotovosť pôsobí bezpečne, lebo číslo na bankovke neklesá. Klesá ale to, čo si za ňu kúpite. Inflácia na Slovensku dosiahla podľa Eurostatu približne 12 percent v roku 2022 a 11 percent v roku 2023. Kto držal úspory v obálke doma, prišiel za dva roky zhruba o pätinu ich kúpnej sily.

Pritom podľa Národnej banky Slovenska držia slovenské domácnosti zhruba 60 percent finančného majetku v hotovosti a vkladoch. Vklady v banke sú v EÚ chránené do 100 000 eur na osobu a banku podľa európskych pravidiel ochrany vkladov. Obálka doma nechráni nič, ani pred infláciou, ani pred zlodejom.

Mýtus 5: Hypotéka je vždy zlo

„Hlavne žiadne dlhy" dáva zmysel pri spotrebe: požičať si na dovolenku alebo telefón znamená platiť úroky za niečo, čo stráca hodnotu. Hypotéka je iný typ dlhu. Stojí za ňou aktívum a splátka nahrádza nájom, ktorý by ste inak platili tak či tak.

Neznamená to, že hypotéka je vždy dobrá. Znamená to, že správna otázka neznie „dlh áno alebo nie", ale „čo za tým dlhom stojí a koľko ma celkovo stojí". Zlá je hypotéka, ktorú neunesiete, nie hypotéka ako taká.

Mýtus 6: Nehnuteľnosť nikdy nestráca hodnotu

Opačný extrém toho istého príbehu. Byt sa v strednej Európe berie ako jediná skutočná istota, ale dáta NBS o cenách bývania ukazujú, že ceny bytov na Slovensku po roku 2008 niekoľko rokov po sebe klesali a k predkrízovým úrovniam sa vracali roky.

Nehnuteľnosť je legitímne aktívum, nie zázrak. Má priebežné náklady, údržbu, daň, poistenie, nesie riziko koncentrácie v jednom meste a keď rýchlo potrebujete peniaze, nedá sa predať jedna izba.

Mýtus 7: Začnem si odkladať, keď budem viac zarábať

Znie rozumne, len sa to spravidla nestane samo. S vyšším príjmom rastie aj životný štandard: väčší byt, lepšie auto, drahšie dovolenky. Tento jav má meno, lifestyle creep, a podrobne sme ho rozobrali v článku o plazivom raste životných nákladov.

Kto si nevie odložiť 20 eur z výplaty 1 200 eur, väčšinou si neodloží ani 200 z 2 400. Rozhoduje zvyk, nie suma. Preto funguje opačné poradie: najprv odložiť, potom míňať.

Mýtus 8: Ostatní tomu rozumejú, len ja nie

Nerozumejú. V medzinárodnom prieskume finančnej gramotnosti OECD/INFE z roku 2023 dosiahli dospelí v 39 zapojených krajinách v priemere 60 bodov zo 100. Financie sa väčšina z nás nikdy systematicky neučila, v škole ani doma.

To nie je dôvod na hanbu, skôr na pokoj: nie ste pozadu, štartová čiara je pre takmer všetkých rovnaká. A základy, rezerva, zložený úrok, diverzifikácia, sa dajú pochopiť za pár večerov.

Mýtus 9: O peniazoch sa slušne nehovorí

Mlčanie o peniazoch chráni hlavne tých, ktorým vyhovuje, že neporovnávate. Kto nikdy nepočul, koľko zarábajú kolegovia, ťažšie si vyjedná plat. Kto sa doma nerozpráva o výdavkoch, rieši ich, až keď je zle.

Podľa toho istého prieskumu OECD/INFE si finančné ciele stanovuje len asi polovica dospelých, v Poľsku dokonca len tretina. Ťažko plánovať niečo, o čom sa nesmie nahlas hovoriť.

Mýtus 10: Mať prehľad znamená zapisovať každé euro

Naši rodičia mali zošit a obálky, preto dodnes veríme, že prehľad o peniazoch sa rovná účtovníctvu po večeroch. Dnes to už neplatí. Nahráte jeden bankový výpis do VESTELON FLOW na app.vestelonflow.com, analýza prebehne priamo vo vašom prehliadači a asi o minútu vidíte, kam vaše peniaze odchádzajú. Bez účtu, bez prihlásenia do banky a nič neopustí vaše zariadenie bez vášho súhlasu.

Tento mýtus je pritom najzradnejší z celej desiatky: kvôli nemu ľudia odkladajú prehľad na „raz, keď bude čas". A práve prehľad je prvý krok, na ktorom stoja všetky ostatné.

Prečo tie mýty držia tak pevne

Lebo kedysi boli pravdou. Generácia, ktorá zažila menovú reformu, pády nebankoviek a infláciu deväťdesiatych rokov, mala dobré dôvody neveriť inštitúciám a držať peniaze pri sebe. Rešpekt k tejto skúsenosti je namieste.

Rešpekt ale neznamená, že mýty musíme dediť ďalej. Dáta Eurostatu, NBS aj OECD hovoria jasne: odkladať sa oplatí aj z mála, dlhodobé investovanie nie je ruleta a najdrahšie zo všetkého je nechať peniaze len tak ležať. Ktorý z desiatich mýtov ste doma počuli vy?